Práve som si náhodne všimla tému tohto týždňa - a v momente ma premohla zvedavosť pozrieť sa, ako ju ľudia poňali. Či niekto v živote počul meno Erich Fromm. Či si niekto skutočne uvedomil, o čo v tejto téme týždňa ide. O poukázanie na svet vecí, do ktorého sme sa ako spoločnosť bezhlavo prepadli a aké je to nebezpečné.
Je to skvelá téma, podobne ako aj tá predošlá o životnom poslaní, ku ktorej som sa však vyjadriť nestihla. Toto mi však nedá a aj keď oneskorene, určite vám tu chcem napísať pár slov. Vlastne mnoho slov, pretože si myslím, že táto téma si to zaslúži, aj keď je mi jasné, že sa mi to tu všetko nevojde. Poďme to však skúsiť. Dámy a páni, naša drahá konzumná spoločnosť.
Začnem tak odbornejšie. Konzumizmus je nový spoločenský fenomén založený na masovej spotrebe tovaru, vyrábaného čoraz väčším počtom producentov. Táto spotreba, či inak povedané konzum, sa v dnešnom svete stala meradlom nielen spoločenského postavenia, ale hlavne šťastia. Pre konzumnú spoločnosť je typické, že ľudia, ktorí ju tvoria, sa utiekajú k hmotným statkom, pričom ich majú silnú potrebu zhromažďovať a kultivovať.
Jedným z dôvodov je to, že v takejto spoločnosti vzniká príležitosť zabudnúť na pôvod človeka, či jeho dosiahnuté vzdelanie - hodnota alebo postavenie jednotlivca sa totiž odráža v štýle, prvom dojme a efekte. Uznanie okolia je tak možné dosiahnuť kúpou, ktorú môžeme opakovať, môžeme rýchlo vymieňať tovar prv, než takpovediac zostarne a takýmto spôsobom si udržiavať postavenie a prejav kladného hodnotenia a obdivu zvyšku konzumnej spoločnosti.
Mnohí v tejto činnosti takisto nachádzajú mylný pocit akejsi klamlivej nesmrteľnosti, keďže si predstavujú, že po ich smrti sa všetko materiálne zachová pre ďalšie generácie a práve to im zabezpečí, že na nich nik nezabudne. Nakoniec, nič materiálne smrti nepodlieha a tak tu po nich zostane ako trvalá pamiatka, v ktorej budú večne živí.
Ako už bolo spomenuté, konzumný človek vidí svoju existenciu ako príležitosť zhromažďovať majetok, je orientovaný na vlastnenie vecí, pričom prvotný význam vlastnenia - teda vlastníctvo pre používanie - sa ale pomaly vytráca. Nepotrebuje všetko, čo si kupuje. Veľká časť jeho nákupov je nadbytočná, aj keď sa mu zdá nutná. Takýto človek presvedčí sám seba (aj keď často s pomocou médií, teda tretej strany), že produkt, ktorého kúpu zvažuje, mu pomôže žiť lepšie a byť šťastnejším.
Práve takto je konzumná spoločnosť niekedy obhajovaná - je predsa odrazom rozvoja. Masový predaj obrovského množstva produktov širokej ponuky umožňuje spĺňať rozmanité ľudské túžby a tak sa ich život stáva jednoduchším a plnším. Obrana konzumnej spoločnosti sa zakladá na myšlienke, že umožňuje zlepšenie kvality života konzumentov a pomáha spoločnosti ďalej napredovať.
Ľudia, ktorí podľahli konzumizmu si spájajú zmysel života s jeho kvalitou, so šťastím, ktoré vidia v materiálnych veciach, ktoré vlastnia. Dôsledkom takého vnímania majetku, je upadnutie do svetu vecí, čo znamená, že sa sám vecou stáva. Stráca svoju identitu, stáva sa anonymným, inými slovami, myslí si to, čo si myslia ostatní, robí to, o čom si myslí, že sa robí. Ďalšími charakteristickými črtami takéhoto jedinca je oddávanie sa veciam, s ktorými zachádza takmer ako s modlami, roztržitosť a aj zvedavosť, pričom obe súvisia s povrchnosťou. Prejavuje sa to ako neustále hľadanie nových a nových materiálnych prežitkov, ako bezcieľne blúdenie od jednej novinky k druhej, čo nemá nič spoločné s hlbšou pointou, bádaním po hlbších informáciách a poznaní, no naopak so zábavou.
Konzumná spoločnosť sama nabáda jedinca k tomu, aby neprestajne zdokonaľoval seba aj svoj život. A všetky možné spôsoby ako na to, ponúkajú médiá prostredníctvom reklamy. Súvisí s tým aj to, že veľakrát sa nám ponúkaný tovar z reklám viaže k určitému životnému štýlu, ktorý je predstavovaný na pozadí samotného tovaru. Spájame si ho s konkrétnym typom ľudí alebo chovaním. Reklamy teda predkladajú široký výber rôznych životných štýlov a to nie iba raz, ale opakovane. Existujú stále pôsobivejšie a lákavejšie ponuky pre osobnú identitu konzumenta, ktorý sa ale v praxi naopak stáva neautentickým a stráca sám seba. Stálosť nahradila pružnosť prezentovaná pominuteľnosťou, zabudnutím a dôrazom na krátkodobé rozmary. Sociologička Helena Kubátová vyjadrila túto myšlienku slovami: "Nič, čo začína, nebude trvať večne, ale takisto nič nekončí. Nie je preto nutné brať to, čo sa deje, príliš vážne: spôsobené škody sa dajú vždy napraviť, vždy je možné začať od začiatku alebo to skúsiť niekde inde, či sa venovať niečomu úplne inému." Veď reklamy predsa stále ponúkajú nikdy nekončiace možnosti a voľnosť výberu. Človek môže byť hocikým, jeho identita už nie je viazaná na tradíciu, ale na prežitky, ktoré si dopraje. Nejedná pod vplyvom univerzálnych hodnôt, ale pod vplyvom hľadania vlastnej identity. V konzumnej spoločnosti sa jedinec stáva tulákom, pretože niet nikoho alebo ničoho, čo by ho viedlo, ukotvilo jeho život. Nevie odkiaľ vychádza a po akej ceste chce dôjsť k cieľu, nevie ani kde presne ten cieľ je, kam vlastne smeruje. Stráca sa vo vlastnej existencii, pretože sa nevie povzniesť nad materiálny svet, ktorý ho ťahá z jednej strany na druhú a zase späť.
Erich Fromm, ktorý napísal knihu "Mít, nebo být?", rozlišoval dva spôsoby existencie človeka. Konzumná spoločnosť uznáva iba jeden z nich. Ten, ktorý je založený na vlastnení vecí a majetku. Tento spôsob života nie je náročný, ide v ňom len o udržiavanie a produktívne využitie majetku, ktorý vytvára v spoločnosti dojem moci. Jedinec, ktorý patrí medzi konzumentov s veľkou spotrebou materiálnych statkov, je schopný pružnosti a prispôsobovaniu sa trhu, vytvára zdanie nadradenosti nad druhými, ktorí toho schopní nie sú v takej miere, či vôbec. Vlastníctvo predstavuje ich vnútorné naplnenie, uspokojuje ich a často svoj majetok používajú ako masku alebo niečo, vďaka čomu sa cítia istejší a sebavedomejší.
Druhý spôsob života je založený na bytí, čiže nie na vlastnení vecí, ale na aktívnom, autentickom prežívaní života. Vyznačuje sa nezávislosťou, kritickým rozumom, vnútornou aktivitou a využívaním vlastných ľudských síl. Na rozdiel od spôsobu života, ktorý sme spomínali ako prvý, tento nie je postavený na egoizme, uplatňovaní osobných záujmov nehľadiac na záujmy iných. Byť totiž znamená dávať, zdieľať, obetovať sa. Človek nie je schopný existovať bez druhého človeka, bez blízkosti iných, bez vzťahov. Človek je sociálna bytosť, ktorá sa nevie realizovať bez iných a v tom je zmysel jeho šťastia a naplnenia.
Preto by som bola rada, keby sme sa všetci zamysleli nad touto témou, ktorú nám blog ponúka. Nad tým, aký náš život je a kam smeruje. Nenechajte sa strhnúť prúdom, nezabúdajte na to, kto ste. Konzumná spoločnosť sa nielenže stáva masovou, čo znamená, že každý jej člen si ide nezávisle iba za svojim cieľom, ale stráca svoju štruktúru aj v rámci tradičných hodnôt. Stráca schopnosť kriticky prijímať realitu, stáva sa ľahko manipulovateľnou. Vytráca sa z nej harmónia, idea toho, že človek k svojej existencii potrebuje druhého človeka. Nahrádza ju úzkosť, pocit osamelosti a nenaplnenia, nezmyselnosti bytia. Jeho zmysel totiž nespočíva v majetku, ale v morálnych hodnotách.
ALEXANDRA POTTER: BE CAREFUL WHAT YOU WISH FOR
PAULO COELHO: THE ALCHEMIST
MITCH ALBOM: NESTRÁCAJTE VIERU - SKUTOČNÝ PRÍBEH
TWITTER: TVOJA NAJOBĽÚBENEJŠIA KNIHA POD 200 STRÁN
FACEBOOK: KNIHA, DO KTOREJ ŤA VŠETCI NÚTILI
YOUTUBE: KTORÚ KNIŽKU SI PRAJEŠ VIDIEŤ SFILMOVANÚ
MYSPACE: KNIHA, KTORÁ SA TI PÁČILA, KEĎ SI BOLA MLADŠIA, ALE TERAZ BY TO UŽ BOLO ASI INAK
ASK.FM: NA KTORÚ KNIHU SA TA ĽUDIA NAJVIAC PÝTALI?
Poslednú dobu sa na knižnom trhu roztrhlo vrece s knihami, v ktorých sa viete kreatívne vyblázniť. Začalo to Wreck this journal, pokračovalo ďalšími knihami z dielne Keri Smith, nasledovala Pointless Book a najnovšie sú na pultoch tzv. omaľovánky pre dospelých.
AMELIE FISHER: VAIN
WM. PAUL YOUNG: CHATRČ (v ktorej sa tragédia konfrontuje s večnosťou)
